Americkí a kanadskí vedci pozorovali, ako sa infekcia koronavírusu
SARS-CoV-2 presúva z nosa myší do ich pľúc a ďalších orgánov. Snímky
zaznamenali postup vírusu SARS-CoV-2 zvieracím telom a tiež pôsobenie
protilátok odobratých ľuďom, ktorí sa z covidu zotavili. Vedci v
priebehu štúdie tiež zistili, že protilátky bez schopnosti aktivovať NK
bunky imunitného systému (tzv. prirodzení zabijaci) sú menej účinné v
boji proti infekcii.
Pri myšiach sa vírus šíril rovnakou cestou ako u ľudí: vysoká vírusová
záťaž sa najprv objavila v nose, odkiaľ sa potom rýchlo rozšírila do
pľúc a nakoniec aj do ďalších orgánov. Myši uhynuli po tom, čo im vírus
prenikol do mozgu. Vedecký tím dokázal sledovať šírenie vírusu až na
úrovni jednotlivých buniek vďaka bioluminiscenčnému značeniu a
pokročilej mikroskopii.
Výskumníci pri iných nakazených myšiach použili plazmu získanú od ľudí,
ktorí sa z covidu vyliečili. Ukázalo sa, že plazma vstreknutá do tela
myší aj tri dni po nákaze zastavila šírenie vírusu. Ak boli tieto
protilátky podané ešte pred kontaktom zvierat s vírusom, dokázali nákaze
zabrániť.
Bunkami sa zaoberali aj vedci z britskej Univerzity v Cambridgei, ktorí
vyvinuli matematický model pre určenie optimálneho cvičebného režimu pre
budovanie svalstva.
Výsledky nového výskumu naznačujú, že pre každého existuje istá
optimálna hmotnosť na cvičenie a budovanie svalovej hmoty. Svaly môžu
byť zaťažené blízko svojho maxima len na veľmi krátky čas, pričom záťaž v
dlhšom časovom úseku aktivuje bunkové signalizačné kanály vedúce k
syntéze nových svalových bielkovín. Pod istou hranicou záťaž nedokáže
vytvoriť dostatočné signály, čo by si vyžadovalo značné predĺženie času
cvičenia na dosiahnutie želaného výsledku.
"Aj keď existujú experimentálne údaje ukazujúce podobný rast svalov už
pri záťaži 30 percent z maxima, náš model ukazuje, že zaťaženie 70
percent je efektívnejšie pre stimuláciu rastu," tvrdí Terentjev. Pod
touto hodnotou nedochádza k dostatočnej mechanosenzitívnej signalizácii
vo svaloch a nad touto hodnotou sa svaly zase príliš rýchlo vyčerpávajú.
Na základe modelu bude možné vytvoriť softwarovú aplikáciu aj pre
bežných užívateľov, ktorí podľa nej budú môcť optimalizovať svoj
cvičebný režim. Výskumníci chcú taktiež vytvoriť model so špecifikami
pre mužov i ženy.
Iný tím vedcov v Cambridgei tento týždeň vytvoril prvý celosvetový index
rizík príčin a dôsledkov dramatického úbytku opeľovačov. Na základe
správy z roku 2016, na ktorej sa podieľala aj zoologička Lynn Dicksová z
Cambridgea, za uplynulé polstoročie vzrástol objem produkcie potravín
závislých od opeľovačov o 300 percent.
Vysoké straty opeľovačov v dôsledku chorôb boli v správe označené ako
"veľké riziko" pre Severnú aj Latinskú Ameriku, Afriku, Áziu a
Tichomorie. V mnohých prípadoch ide o chudobné oblasti s vidieckym
obyvateľstvom so živobytím závislým od plodov z voľnej prírody.
Podľa štúdie môže najviac stratiť Latinská Amerika. Plodiny opeľované
hmyzom, ako sú kešu, sója, káva a kakao, majú zásadný význam pre
regionálne zásobovanie potravinami a medzinárodný obchod na celom
kontinente. Oblasť je zároveň domovom veľkých domorodých populácií
závislých od opeľovačov rastlín.
Najčastejšími opeľovačmi sú včely, motýle, chrobáky či muchy. Peľ však
prenášajú aj netopiere alebo kolibríky. Celý rad krajín po celom svete
hlási klesajúce počty opeľovačov, najmä v dôsledku používania pesticídov
a postupného miznutia prirodzeného prostredia pre tieto živočíchy.
Následne to ohrozuje celé ekosystémy a taktiež produkciu potravín pre
miliardy ľudí.
Americkí vedci tento týždeň v novej štúdií pripomenuli, že životospráva
matky dokáže mať rozsiahly vplyv aj na jej nenarodené dieťa, a to do
väčšej miery, než sa doteraz predpokladalo. Ľudia, ktorých matky boli v
tehotenstve obézne, majú 2,5-krát vyššiu pravdepodobnosť rakoviny
hrubého čreva v dospelosti než ľudia, ktorých matky mali zdravú hmotnosť
alebo podváhu.
Vedci získali dáta z lekárskych záznamov žien, ktoré dostávali
prenatálnu starostlivosť v rokoch 1959 až 1966 v Oaklande v Kalifornii.
Údaje pochádzali z obdobia šiestich mesiacov pred otehotnením až po
narodenie dieťaťa.
Odborníci potom monitorovali výskyt rakoviny hrubého čreva u viac ako
18.000 týchto ľudí po dosiahnutí dospelosti. Rakovina hrubého čreva sa
objavila u 68 osôb - u polovice už pred dosiahnutím 50. roku života. Asi
20 percent pacientov však malo zároveň rodinnú anamnézu ochorenia.
Astronómovia si tento týždeň pripomenuli, že medzinárodná astronomická
únia (IAU) na svojom valnom zhromaždení v Prahe pred 15 rokmi vyradila
Pluto zo zoznamu planét v Slnečnej sústave a zaradila ho medzi takzvané
trpasličie planéty.
Argumentov, prečo Pluto prestalo byť planétou, bolo viac. Predovšetkým
išlo o napravenie takmer storočného omylu - pri objavení Pluta sa totiž
zdalo, že je väčšie ako Zem a zhruba sedemkrát hmotnejšie; logicky by
teda medzi planéty malo patriť. V súčasnosti však už astronómovia vedia,
že Pluto je menšie než Mesiac.
Po roku 2000 sa stávala naliehavejšou i potreba planéty nejako
definovať. V tom čase totiž začali pribúdať objavy takzvaných exoplanét -
planét pri cudzích hviezdach, ale aj väčších telies na hraniciach
Slnečnej sústavy. Vedci iba čakali, kedy sa tam podarí nájsť objekt
väčší než Pluto. To sa stalo v roku 2005, keď astronómovia objavili
teleso s názvom UB313.